Zhromaždili sme sa tu spoločne ako Židia, kresťania a moslimovia, aby sme sa modlili za pokoj. Spoločne pozdvihujeme svoje hlasy k Bohu, nášmu Stvoriteľovi, a slovami odrážajúcimi naše rozdielne, no príbuzné tradície žiadame Boha, aby nás požehnal pokojom.
Čo však vlastne robíme, keď sa modlíme za pokoj? Najprv si vyjasnime, čo nerobíme: Celkom istotne Boha neinformujeme o žalostnom stave sveta. Boh o ňom vie oveľa viac než my. Istotne Bohu nehovoríme, čo by mal robiť. Môžeme sa spoľahnúť, že Boh vie lepšie než my, čo robiť.
Modlitba je predovšetkým chvíľou osobnej premeny. Keď sa modlím za pokoj, žiadam o to, aby som sa stal nástrojom toho pokoja, tvorcom pokoja. Keď žiadam o takú milosť, uvedomujem si, koľko násilia, vojny a terorizmu vo mne je. Zisťujem, v akej veľkej miere moje vlastné bytie, moje slová a moje činy nezodpovedajú tomu, za čo sa modlím.
Žiadam, aby som dokázal mať odvahu svojich presvedčení. Prosím, aby moje myšlienky, slová a činy – to, čo robím, a to, v čom zlyhávam – zodpovedali modlitbe, ktorú formulujem. Žiadam, aby som bol naplnený Božím dychom, Duchom pokoja, a aby som slúžil ako apoštol toho Ducha prinášajúc pokoj kdekoľvek pôjdem.
Avšak modlitba je tiež spoločenským aktom. Keď sa modlíme za pokoj v našich spoločenstvách, musíme si rovnako uvedomiť, akým spôsobom naše spoločenstvá prispievajú k nedostatku pokoja, a prosiť o odpustenie. K modlitbe musíme pristupovať pokorne s postojom pokánia za všetko, na čom máme ako spoločenstvo podiel na žalostnom stave sveta.
Prosíme, aby sa chvíľa modlitby mohla stať prorockou chvíľou, počas ktorej dovidíme za hranice múrov, ktoré sme vytvorili, v ústrety za nimi ležiacim alternatívam, možnostiam a novým horizontom. Žiadame o vyliatie Ducha, ktorý z našich spoločenstiev dokáže vytvoriť staviteľov mostov namiesto staviteľov múrov.
A napokon, keď sa modlíme tak, ako v tento večer, ako Židia, kresťania a moslimovia spoločne, stojíme pred naším Pánom, naším Stvoriteľom, naším nebeským Kráľom. Musíme si uvedomiť, že v Božích očiach sme všetci milovanými Božími deťmi. V Božích očiach sa musíme navzájom oslovovať ako bratia a sestry, pretože inak zrádzame toho, ktorý nás stvoril a vdýchol do nás dych života.
Prevzaté z webovej stránky http://www.catholic.co.il/index.php?option=com_content&view=article&id=2514:what-does-it-mean-to-pray-for-peace&catid=24:views-and-opinions&Itemid=25&lang=en (zobrazené 15.12.2014). Z angličtiny preložil Pavol Bargár.
Toto zamyslenie zaznelo v rámci medzináboženského modlitebného večera Židov, kresťanov a moslimov, ktoré sa konalo 29.10.2014 v Jeruzaleme. Viac informácií o podujatí je možné nájsť na odkaze http://www.timesofisrael.com/on-the-seam-of-still-divided-jerusalem-faith-leaders-imagine-peace/?utm_source=The+Times+of+Israel+Daily+Edition&utm_campaign=cc35c2b942-2014_10_30&utm_medium=email&utm_term=0_adb46cec92-cc35c2b942-54579541 (zobrazené 15.12.2014).