Migrácia je univerzálnym ľudským fenoménom, a to dokonca do tej miery, že mnohí tvrdia, že „byť v pohybe“ je súčasťou ľudského genómu. Hoci v minulosti mnoho miliónov Európanov opustilo svoje rodné krajiny, aby sa usadili niekde inde, až v posledných desaťročiach dochádza k tomu, že zvýšený počet ľudí z rôznych kútov sveta prichádza žiť na „Starý kontinent“. Vo väčšine prípadov prichádzajú z miest postihnutých vojnou, chudobou či prenasledovaním – v nádeji toho, že v Európe nájdu lepší život.

Aj keď sa Medzinárodná rada kresťanov a Židov zasadzuje o medzináboženské porozumenie po celom svete, jej ústredie je v Európe a v Európe či v krajinách osídlených Európanmi má i mnoho národných členských organizácií. Preto sa nás obzvlášť dotýkajú aktuálne zábery obrovského počtu utečencov, ktorí sa utopia v mori alebo zahynú na súši v urputnej snahe dostať sa do bezpečného útočiska v Európe.

Sme zhrození z ich utrpenia a veľmi nás trápia ťažkosti, ktoré zažívajú, a to nielen vo svojich predchádzajúcich domovoch, ale aj počas svojho zúfalého putovania. Zároveň nás nezriedka šokuje a zahanbuje rétorika založená na stereotypoch a časté prejavy predsudkov, ktorým chýba akákoľvek konštruktívna snaha o riešenie utrpenia týchto ľudí. Problémy sú komplexné a vyžadujú si taktiež komplexné, mnohostranné riešenia. Politické, ekonomické ani sociálne riešenia týchto problémov nespadajú do kompetencie našej organizácie venujúcej sa medzináboženskému dialógu. Existujú však náboženské, duchovné, spoločenské a kultúrne aspekty tejto krízy, ktorými sa chceme zaoberať:

1. Odsudzujeme vraždenie nevinných i ľahostajnosť voči ľudskému utrpeniu. Z biblickej tradície hovoriacej o stvorenosti ľudských bytostí na Boží obraz sa dozvedáme o jedinečnosti, dôstojnosti a nevyčísliteľnej hodnote každej osoby.

2. Vyzdvihujeme tie hlasy z Európy i iných častí sveta, vrátane hlasov náboženských a štátnych predstaviteľov, ktoré sa zaznievajú z humanitárnej a duchovnej perspektívy. Je absolútne zásadné, aby sa naše vlastné náboženské komunity pridávali k týmto hlasom a posilňovali ich.

3. Kľúčový význam má to, akým spôsobom používame jazyk v diskusiách o kríze. Európa, napríklad, nie je len kresťanským svetadielom. Mnoho Židov, moslimov a iných ľudí v priebehu stáročí významne prispelo k vytváraniu európskej civilizácie a kultúry. Tieto dejiny je potrebné uznávať a oceňovať.

4. Ako Židia, kresťania a moslimovia sa obraciame ku svojim posvätným spisom a tradíciám a hľadáme v nich inšpiráciu a vedenie. Naše náboženské tradície nás vedú k tomu, aby sme vítali a prijímali cudzincov a hostí, bez ohľadu na ich spoločenské postavenie a etnickú či náboženskú príslušnosť. Tieto inštrukcie sa čiastočne zakladajú na pochopení, že niektoré z hlavných postáv našich svätých textov boli ako jednotlivci či kolektívne dlhšiu alebo kratšiu dobu migrantmi.

5. Ba čo viac, naše tradície interpretujú ľudský život ako taký ako život v procese zmeny. Zem a všetko na nej patrí Bohu Stvoriteľovi a my všetci sme tu Božími hosťami. Táto perspektíva spochybňuje akékoľvek pokušenie vnímať svoju vlastnú skupinu ako trvalých, právoplatných obyvateľov, a všetkých ostatných ako prisťahovalcov. Každý ľudský život je prchavý a pominuteľný a je darom od Boha.

6. Tento Boh niekedy na seba berie existenciu migranta. V judaizme Boh sprevádza Boží ľud do ich exilu. Koncept šekiny vyjadruje myšlienku Božieho prebývania v ich strede. V kresťanstve zase inkarnácia (vtelenie) odkazuje na prechodný pobyt Božieho slova v tomto svete v osobe Ježiša z Nazaretu.

7. Tóra navyše zahŕňa mnohé a opakované prikázania vyzývajúce k ochrane cudzinca, vdovy a siroty, pretože deti Izraela vedia, aké je to byť utláčaným a diskriminovaným. Podobne v kresťanských evanjeliách, Ježiš vyzýva svojich nasledovníkov, aby sa starali o tých v núdzi. Evanjelium podľa Matúša prináša podobenstvo opisujúce kritériá na Poslednom súde – ide o to, či Ježišovi učeníci sýtili hladných, dávali napiť smädným, vítali cudzincov, zaodievali nahých a starali sa o chorých a uväznených (Mt 25, 31-46). Niektoré cirkvi nazývajú tieto činy „skutkami telesného milosrdenstva“, ktoré sú povinnosťou všetkých pokrstených.

8. V islame spomienky na útek raného moslimského spoločenstva z útlaku v Mekke do bezpečia Mediny a na kresťanského kráľa Abysínie (na území dnešnej Etiópie a Eritrey), ktorý moslimom poskytol útočisko, predstavujú dôležité modely náboženského významu prijímania cudzincov, a to i naprieč náboženskými hranicami. Napokon, i samotný Prorok bol imigrantom do Mediny.

Pri hľadaní kontextuálnych, pre jednotlivé štáty vhodných riešení zložitých problémov tvárou v tvár masovej migrácii povzbudzujeme svoje národné členské organizácie i všetkých ľudí hlásiacich sa k nejakému náboženstvu k tomu, aby spolupracovali s mužmi a ženami dobrej vôle z iných komunít. Nechajme naše spoločné náboženské hodnoty zažiariť a prijímajme všetkých, ktorí hľadajú útočisko, bez ohľadu na rasu či náboženstvo. Nech nás pritom vedie biblické napomenutie:

Hospodin ti oznámil, človeče, čo je dobré a čo žiada od teba: len zachovávať právo, milovať láskavosť a v pokore chodiť so svojím Bohom (Micheáš 6, 8).

V Heppenheime, 10. septembra 2015

Originálne znenie dostupné v angličtine na http://www.iccj.org/Media.5057.0.html.

Preložil Pavol Bargár.