1. Vážený Dr. Cunningham, na poslednom výročnom zhromaždení ICCJ v Buenos Aires ste boli zvolený novým prezidentom ICCJ na dobu nadchádzajúcich troch rokov. Srdečne blahoželáme! Aké sú niektoré z hlavných cieľov, ktoré by ste počas svojho funkčného obdobia chceli dosiahnuť?

Srdečná vďaka! Domnievam sa, že je pre nás veľkým požehnaním žiť v dobe, keď Židia a kresťania v mnohých častiach sveta môžu rozvíjať vzájomné vzťahy v dôvere, ktorá nám umožňuje diskutovať o základných témach dotýkajúcich sa našich vlastných náboženských identít. Takéto niečo nebolo možné doslova od novozmluvnej doby! Preto sa mi zdá, že je našou povinnosťou viesť spolu hlboký dialóg. A to je pre mňa osobne ústredným cieľom v nadchádzajúcich rokoch: podporovať príležitosti pre takýto bezprecedentný rozhovor a vzťah.

2. Počas rokov 2015 až 2017 si budeme pripomínať a sláviť niekoľko významných výročí, ktoré sú relevantné aj pre židovsko-kresťanské vzťahy: vydanie deklarácie Nostra aetate v roku 2015, Deklaráciu nezávislosti USA v roku 2016 a (luteránsku) reformáciu v roku 2017. Plánuje ICCJ organizovať nejaké projekty/podujatia pri príležitosti týchto výročí?

Áno, nepochybne plánuje, aj keď - ako sa dá očakávať - plánovanie je v pokročilejšom štádiu pre tie skoršie termíny. V júni 2015 sa v Ríme bude konať výročné stretnutie ICCJ, organizované v spolupráci s Amicizia Ebraico-Cristiana di Roma, Komisiou Svätej stolice pre medzináboženské vzťahy so Židmi a niekoľkými ďalšími skupinami. Toto miesto bolo zvolené s cieľom pripomenúť si a osláviť 50. výročie deklarácie 2. vatikánskeho koncilu nazvanej Nostra Aetate („V našej dobe“). Toto vyhlásenie, vydané 28. októbra 1965, dalo vzniknúť úplne novému vzťahu medzi Rímskokatolíckou cirkvou a židovským národom a prispelo k podobnému vývoju v ostatných kresťanských tradíciách. Stretnutie v roku 2016 sa uskutoční vo Philadelphii v USA, a to v spolupráci s Radou centier pre židovsko-kresťanské vzťahy, Univerzitou sv. Jozefa a inými aktérmi. Keďže v ten rok si pripomenieme 240. výročie vydania Deklarácie nezávislosti, konferencia sa zameria na pretrvávajúci experiment náboženského pluralizmu v Spojených štátoch, ktoré ústavne zakazujú vláde nielen uprednostňovať jedno náboženstvo pred ostatnými, ale aj brániť v slobodnom a verejnom praktikovaní náboženstiev. Toto prostredie podnecovalo častú a opakovanú úzku spoluprácu medzi kresťanmi a najväčšou židovskou diaspórou na svete. A napokon, v roku 2017 sa ICCJ zíde v Nemecku pri pripomienke 500. výročia protestantskej reformácie, ktorej začiatok sa zvyčajne datuje k 31. októbru 1517, keď Martin Luther vydal svojich slávnych „95 téz“. Z toho dôvodu sa i konferencia ICCJ v tom roku sústredí na vzťahy medzi protestantmi a Židmi.

3. V židovsko-kresťanskom dialógu a vzťahoch sa angažujete už dlhú dobu, preto Vám sú dôkladne známe výzvy i príležitosti v tejto oblasti. Ktoré sú niektoré z tých starých a pretrvávajúcich? A naopak, ktoré sú nové a predtým neznáme?

Všeobecné povedané, dlhé dejiny pohŕdavého učenia kresťanov o Židoch a judaizme vštepilo obom spoločenstvám isté zaužívané spôsoby myslenia o tom druhom. Pre kresťanov je tragickou a otrasnou skutočnosťou, že bola potrebná nacistická genocída Židov, aby si kresťania vstúpili do svedomia a začali skúmať a kriticky hodnotiť odkaz protižidovských teológií. Preto neprekvapí, že je potrebný čas na vytvorenie nových reflexov postavených na vzájomnej úcte a náklonnosti, a ešte o to viac na vyrovnanie sa s traumou zo šoa. Tieto dejiny budú preto ovplyvňovať Židov i kresťanov ešte celé roky. Na druhej strane, mnohé kresťanské cirkvi teraz odmietajú protižidovské teológie – a niektoré prichádzajú k záveru, že Boh miluje zmluvu so Židmi, a kresťania by sa preto nemali pokúšať o „konverziu“ Židov – z čoho sa rodí nová atmosféra dôvery. Ako som už zmienil, ide o bezprecedentnú situáciu, ktorá pre tento medzináboženský vzťah so sebou prináša mnoho nádeje.

4. Ak by sme sa mohli ešte rozviesť predchádzajúcu otázku, čo vnímate ako hlavnú prekážku židovsko-kresťanského dialógu zo strany Židov? A čo, naopak, zo strany kresťanov?

Jednou z bŕzd, ktorá ovplyvňuje Židov i kresťanov, je odveký sklon definovať samých seba vo vymedzení sa voči tomu druhému. Ľudia si príliš často myslia, že ak kresťania veria to a to, potom Židia musia veriť pravý opak, a obrátene. Tento zdedený postoj vedie v oboch komunitách k typu myslenia, podľa ktorého jeden musí prehrať, aby druhý mohol niečo získať. Ani Židia a ani kresťania nemajú mnoho precedensov ponúkajúcich scenáre pre situácie, v ktorých by „vyhrali“ všetci. A to je presne to, čo potrebujeme po teologickej stránke.

Samozrejme, nemôžem hovoriť za Židov, no zdá sa mi, že bude ešte určitý čas trvať, kým sa tým kresťanom, ktorí zreformovali svoj negatívny postoj voči Židom a teraz sa s nimi snažia viesť dialóg, podarí preukázať, že ich nová iniciatíva nie je len akousi dočasnou odchýlkou od historickej kresťanskej normy, ktorú vyvolal pocit viny zo šoa. Je pochopiteľné, že mnoho Židov prechováva voči tomuto postoju pochybnosti.

Naopak, kresťania – a teraz samozrejme hovorím veľmi všeobecne – majú tendenciu domnievať sa, že o judaizme všetko vedia, pretože si prečítali Starú zmluvu. Nie je im známe, že rabínsky judaizmus sa rozvíjal a rástol celé stáročia, vytvárajúc pritom bohatú náboženskú tradíciu, ktorá (podobne ako kresťanstvo) vzišla z tvorivej interpretácie spirituality starého Izraela. To je dôvod, prečo je úplne zásadné, aby sa kresťania učili od Židov o svojej vlastnej náboženskej skúsenosti. Bohužiaľ, jediné precedensy, ktoré v tomto ohľade máme, vnucujú kresťanské výklady Starej zmluvy na našich židovských blížnych. Pretváranie Židov takpovediac na náš vlastný kresťanský obraz je zvyk, ktorý sa máme problém odnaučiť.

Okrem týchto faktorov je tu tiež nová situácia týkajúca sa existencie židovského národného štátu, Izraela, založeného v jednej z tých častí sveta, ktoré sú už od konca 1. svetovej vojny veľmi nestabilné. Kresťania i Židia majú problémy pochopiť, čo tento vývoj asi môže znamenať pre ich vlastné spoločenstvá po náboženskej stránke i s ohľadom na ich vzájomný vzťah. Dochádza k nemu však v podmienkach, ktoré nezriedka podporujú polarizáciu a konflikt. Ľudia veľmi často zabúdajú „mať zmilovanie nad svojimi slovami“, ako k tomu nabádal zosnulý rabín Leon Klenicki. Na jeho výzvu nadviazala i ICCJ v titule jedného svojho vyhlásenie spred niekoľkých rokov.

5. Máte skúsenosti so židovsko-kresťanskými vzťahmi v mnohých častiach sveta. Ako by ste opísali spoločné črty a rozdiely týkajúce sa závažných tém židovsko-kresťanského dialógu v rozličných geografických kontextoch?

Ďakujem za kompliment, no o rozdielnych kontextoch a situáciách sa toho musím ešte veľa učiť. Z mojej obmedzenej skúsenosti mi je jasné, že v Európe, kde došlo k šoa, existuje odlišná dynamika v porovnaní s ostatnými kontinentmi. Je zrejmé, že vzťahy medzi Židmi a kresťanmi na Strednom východe sú ovplyvnené pretrvávajúcimi konfliktami v tomto regióne. V latinskoamerických krajinách so značnými podielmi židovského obyvateľstva existuje prístup k medzináboženským vzťahom, ktorý zdôrazňuje význam vzájomného sprevádzania sa na ceste životom. To je jasne vidieť na výrokoch a činoch pápeža Františka a jeho hlbokých priateľstvách s krajanmi z Argentíny, ktorí sú Židmi. Vzťahy medzi Židmi a kresťanmi v krajinách bývalého Sovietskeho zväzu, kde náboženstvo bolo potláčané, má svoje vlastné unikátne výzvy. V USA a Kanade, kde veľký počet Židov žije a pracuje spoločne s kresťanmi na sociálnych otázkach, existujú skvelé možnosti stálej spolupráce. Na týchto aj iných miestach sa všetci musíme vyrovnávať s tou istou dynamikou, ktorú som už zmieňoval, no ktorá sa na rôznych miestach prejavuje rozdielnymi spôsobmi. To je jedným z dôvodov, prečo je práca ICCJ taká dôležitá: poskytuje príležitosť kresťanom a Židom so záujmom o medzináboženské priateľské vzťahy učiť sa z rozdielnych kontextov v rozmanitých častiach sveta.

6. Vzdelaním a profesiou ste (katolíckym) teológom, ktorý sa okrem teológií kresťansko-židovských vzťahov špecializuje aj na biblistiku a náboženské vzdelávanie. Aký vplyv má Vaše bádanie a praktická angažovanosť v oblasti židovsko-kresťanských vzťahov na ostatné polia Vášho záujmu?

To je trochu ako otázka, či bolo skôr vajce alebo sliepka. Až neuveriteľne mnoho z toho, čo si kresťania myslia o Židoch, formuje ich spôsob interpretácie Biblie. To zase určuje, ako prebieha náboženské vzdelávanie, pretože mnoho učebných osnov je postavených na biblickom základe. Čítame evanjeliové príbehy o Ježišovej poprave ako historické zápisy, alebo ako reflexie kontextov pisateľov evanjelií písané s odstupom desiatok rokov od udalostí, ktoré opisujú? Čítajú kresťania Starú zmluvu len kvôli tomu, čo jej texty môžu osvetliť o Ježišovi a cirkvi, alebo kvôli tomu, čo vyjadrujú o hlbokej duchovnej tradícii, ktorá má význam sama osebe? Očakávajú kresťanskí čitatelia Biblie, že existuje len jeden jediný správny význam akéhokoľvek textu Písma, alebo pre nich nie je neprijateľná predstava mnohých potenciálne legitímnych interpretácií? Odpovede na tieto typy otázok majú hlboký vplyv nielen na to, ako prebieha náboženské vzdelávanie, ale aj na dispozíciu, ktorú si kresťania prinášajú do svojho kontaktu s judaizmom a Židmi.

7. Názov Vašej najnovšej knihy, ktorá má vyjsť v roku 2015, znie Seeking Shalom: The Journey to Right Relationship between Catholics and Jews („Hľadanie pokoja: Cesta ku pravému vzťahu medzi katolíkmi a Židmi“). Mohli by ste ju čitateľom trochu priblížiť, prosím? Aká je jej hlavná téza?

Kniha skúma to, čo sa odohralo za posledných päťdesiat rokov od vydania dokumentu Nostra Aetate, a to tak, že podáva prehľad o vývoji v oblasti biblistiky a teológie, konkrétne v rámci katolíckej cirkvi. Zdôrazňuje jednotlivé „kroky“ na ceste k pravému vzťahu či šalómu medzi Židmi a katolíkmi, berúc pritom do úvahy skutočnosť, že židovská existencia v zmluve s Bohom nikdy neskončila, že Boh si možno praje dve zmluvné spoločenstvá kresťanov a Židov, ktoré si majú vzájomne pomáhať pri uskutočňovaní svojich zmluvných úloh vo svete, a že sa môžeme od seba navzájom hodne naučiť o skúsenostiach života s Bohom. Kniha v závere naznačuje, že niektoré z našich medzináboženských rozhovorov sa prehĺbili až natoľko, že ďalšie teologické bádanie je možné len vo vzájomnej spolupráci. V skutočnosti si vyžaduje nepretržitú spoluprácu medzi Židmi a kresťanmi spoločne skúmajúcimi zásadné otázky v súčasnej atmosfére dôvery, ktorou sme boli požehnaní. Táto kniha je preto venovaná židovským a kresťanským priateľom a kolegom, od ktorých a s ktorými som sa mal v priebehu rokov to šťastie učiť.

8. Zdá sa, že pokoj, šalóm, dnes dostáva čoraz viac pozornosti zo strany rozličných náboženských spoločenstiev a organizácií. Napríklad vízia Svetovej rady cirkví pre obdobie najbližších 7-8 rokov je formulovaná ako „púť spravodlivosti a pokoja“. Je jasné, že ak majú byť snahy v prospech pokoja úspešné v celosvetovom meradle, musia sa do nich zapojiť ľudia rozličného pôvodu a rôznych presvedčení a záujmov, vrátane tých náboženských. V čom spočíva jedinečný prínos spolupráce Židov a kresťanov pre tento proces „hľadania pokoja“?

Kľúčovým je, podľa môjho názoru, pôsobivý príklad, ktorý poskytuje tento novo vznikajúci vzťah medzi Židmi a kresťanmi. Ak po nejakých 1800 rokoch kresťania a Židia dokážu napredovať míľovými krokmi v procese zmeny svojho vzájomného vzťahu od nepriateľstva a odcudzenia k priateľstvu a vzájomnému obohacovaniu sa, potom také niečo predstavuje lúč nádeje pre mnohé iné (a kratšie trvajúce) medzináboženské konflikty vo svete.

Chcel by som zdôrazniť, že jedným z významov slova šalóm je aj správny, pravý vzťah. Pokoj rastie a bezprávie je odmietané práve vo vzájomnom spájaní sa na citovej úrovni, vo vzájomnej túžbe toho najlepšieho pre druhého a v radosti zo svojich vzájomných odlišností.

9. Zdá sa, že jednou z veľkých výziev v oblasti (medzi)náboženských iniciatív a ostatných projektov usilujúcich o „spoločné dobro“ je zmysluplne a relevantne prepojiť celkovú víziu a cieľ s prejavmi na úrovni miestnych spoločenstiev, a naopak. Inými slovami, vzájomné prepojenie medzi globálnou a lokálnou úrovňou je často veľkým problémom. Podľa môjho názoru je to veľká výzva aj pre ICCJ a jej členské organizácie v rozličných krajinách. Aká je Vaša predstava na riešenie tejto otázky?

Celú záležitosť ešte viac komplikuje skutočnosť, že práca na budovaní priateľských medzináboženských vzťahov je často bezvýsledná v krátkodobom meradle. A preto sa ľahko necháme rozptýliť momentálnymi požiadavkami a krízami, strácajúc pritom zo zreteľa základnú nádej na solidaritu medzi kresťanmi a Židmi – a vskutku, medzi všetkými náboženstvami a národmi na našej planéte. Medzinárodná organizácia typu ICCJ môže pomáhať miestnym spolkom alebo asociáciám kresťanov a Židov vnímať „celkový obraz“ tohto novodobého hnutia v prospech zmierenia a neuviaznuť v každodenných ťažkostiach či nenechať sa nimi znechutiť. A podobne, miestne organizácie zase poskytujú ICCJ neoceniteľnú podporu pri konkrétnej realizácii jej vízie budúcnosti, ktorú všetci zdieľame. Našťastie v súčasnosti žijeme v dobe internetu. ICCJ je odhodlaná využívať nové technológie na posilnenie pút medzi národnými a medzinárodnými snahami o presadzovanie jednoty medzi kresťanmi a Židmi.

10. Na čo sa v blízkej budúcnosti tešíte z profesijného i osobného hľadiska?

Táto otázka by mohla vyvolať veľmi obšírnu odpoveď! Obmedzím sa na vyjadrenie nádeje, že všetci z nás, ktorým ležia na srdci medzináboženské vzťahy, sa budeme vzájomne podporovať a povzbudzovať. Viem, že sa opakujem, no generáciám, ktoré na zemi žijú dnes, sa dostalo príležitostí na spoluprácu naprieč náboženskými hranicami, o akej sa našim predkom nemohlo ani snívať. Svojim potomkom sme dlžní to, aby sme nepremárnili sväté možnosti, ktorých sa nám z milosti dostalo.

11. Chceli by ste niečo odkázať čitateľom nášho časopisu?

Možno medzi nimi budú takí, ktorí by v tomto okamihu uvítali čo najmenej ďalších slov! Preto sa jednoducho rozlúčim s tým hebrejským slovom, ktoré má tak mnoho nádherných nuáns a konotácií: šalóm!

Dr. Cunningham, srdečne Vám ďakujeme za rozhovor!

(Rozhovor viedol a z angličtiny preložil Pavol Bargár)